Blázni zomierajú

Život, ego, tanec Poznanie je živé len vtedy, keď je tvojou osobnou skúsenosťou. Ak vieš niečo od iných, je to iba spomienka, nie poznanie. Pamäť je niečo mŕtve. Ked pozbierate vám dostupné bohatstvo poznania a máte v hlavách písma a celé knižnice, bude vám odrazu jasné, že so sebou vlečiete náklad iných ľudí. Poznáte, že vám z toho nič nepatrí. Nezažili ste to. Vtedy sa toho môžete zbaviť, potom môžete všetko toto poznanie opustiť. A z tohoto opúšťania vyrastá nový druh nevedomosti. Táto nevedomosť nie je nevedomosť nevedomých - je to nevedomosť múdrych, je to múdrosť. Iba múdry človek môže povedať: Viem, že nič neviem - ale keď povie, toto neviem, a netúži dozvedieť sa niečo ďalej, zisťuje iba skutočnosť. Ak môžeš z celého srdca povedať: Viem, že nič neviem, otvoria sa ti v tom okamžiku oči. V okamžiku, v ktorom môžeš v celej svojej úplnosti povedať: Viem, že nič neviem, si sa otvoril múdrosti. Táto nevedomosť je krásou - je však dosahovaná prostredníctvom poznania. Je chudobou získanou prostredníctvom bohatstva. A to isté sa deje s egom - môžeš ho stratiť až vtedy, keď ho máš. V živote je nutné všetko. Nič nie je zbytočné. A ak si už zrelý, potom rozlom larvu a vyjdi von. Ego je škrupinkou vajíčka - chráni ťa. Ak si pripravený, rozbi škrupinku, vyjdi z vajíčka. Ego je škrupinka. Ale čakaj, neponáhľaj sa toľko. Náhlenie nepomáha - môže byť predčasnou prekážkou. Máš čas, nič neodsudzuj. Rozum je logický a život je dialektický. Rozum sa pohybuje v jednej priamej línii, ale život sa pohybuje od jedného pólu k druhému, stále poskakuje od jedného bodu k jeho protikladu. Život je dialektický. Hovorí: vytvor a znič. Zroď sa a potom zomri. Dosiahni a potom strať. Buď bohatý a potom povie život - staň sa chudobnným. Buď vrcholom, Mount Everestom ega a potom sa staň priepasťou nesebectva. Pohľad na mydlové bubliny, motýle, na ružové púčiky tancujúce vo vetre - dojíma nás to až k slzám a ku spevu. Sú to slzy radosti, pretože život je tak živý, že nemôže byt stály - iba mŕtve veci môžu byť trvalé ... Vie váš boh tancovať? Vie milovať? A spievať? Vie utekať za motýľom? Vie uviť kyticu z lúčnych kvetov a radovať sa až k slzám a prespevovať si? Ak áno, potom takýto boh bude skutočným reprezentantom života, takýto boh bude totiž život sám. Život, hľadanie Prostredníctvom aktivity niečo získaváš, nič nestrácaš. V láske, v sexe, i vo všetkých iných oblastiach. Nikdy nezabudni, že keď niečo od základu obetuješ, bude ti to k dispozícii. Boh je darca, darca bez podmienok. Hoci sa učíš dávať a tvoje ruky zostávajú stále prázdne, môže ti Boh dávať stále viac. Keď si lakomec, je tvoj vzťah k božskému zamedzený. Potom žiješ ako úbohá vlna, ktorá sa neustále bojí, že niečo stratí. Ži ako veľké more, buď oceánom. Nemysli na to, že niečo strácaš. Nič sa nestráca, nikdy sa nič nemôže stratiť. Nie si jedinec, to sa iba tak zdá. Celok je s tebou zviazaný, si len jednou z mnohých tvárí existencie, všehotvorstva, len jednou z výrazových možností vesmíru. Nerob si starosti - nikdy nebude koniec. Tento vesmír je bez počiatku a bez konca. Užívaj všetkého, ži slávnostne, buď aktívny a vždy dávajúci. Dávaj tak totálne, že nikdy nepomyslíš, aby si niečo pre seba podržal. To je jediná modlitba. Dávať - je modliť sa. Dávať - je milovať. A tí, ktorí vedia dávať, budú dávať stále viac. Ked požadujete, ste uzatvorení. A ak ste uzatvorení, potom sa nemôže zjaviť božské. Ak si nechcete nič vynucovať a iba plávate, plyniete po oblohe ako biely oblak, bez akéhokoľvek úsilia niekam dôjsť, keď nevynakladáte úsilie, keď nechcete nič dosiahnúť, keď ničím nie ste, keď ste šťastní tým, čím ste, keď ste spokojní s celým svetom, keď prijímate veci také, aké sú, keď nechcete nič pozmeňovať, potom odrazu ste vytrhnutí do novej dimenzie bytia a poznávate, že dvere boli stále otvorené. Dvere neboli nikdy uzavreté. Tí, ktorí chcú naozaj žiť, musia podstúpiť mnoho rizika, musia sa vydať na cestu do neznáma. Musia sa naučiť jednu zo základných lekcií: že neexistuje domov, ze život je putovanie - počiatok, bez konca. Zato smrť má koniec i počiatok. Vy ale nie ste smrť, vy ste život. Smrť je nesprávna predstava. Ľudia si vytvorili smrť, pretože túžia po bezpečí. Túžba po bezpečí a istote stvorila smrť, spôsobila, že ľudia sa boja žiť a že sa váhajú vydať na cestu do neznáma. Jediná potrava života je riskovať, čím viac riskujete, tým viac ste nažive. A akonáhle si toto uvedomíte, nie zo zúfalstva alebo z bezmocnosti, ale pri meditácii - akonáhle tomuto porozumiete, uchváti vás rýdza krása tejto možnosti. Príbeh Lin Chi, zenový majster, umieral. Tisíce jeho žiakov sa zhromaždilo okolo, aby vypočuli jeho posledné slová - ale Lin Chin iba ležal - plný radosti, usmieval sa, ale nepovedal ani slovo. Jeden jeho priateľ, tiež majster, ked videl, že Lin Chi umiera a doposiaľ nepovedal ani jedno slovo, ho napomenul ... Nebol jeho žiakom. Preto mohol povedať: Lin Chi, či si zabudol, že máš predniesť reč? Vždy som si hovoril, že s tvojou pamätou je to zlé. Umieraš ... či si na to zabudol? Lin Chi odpovedal: Len počúvaj. Na streche sa naháňali a pišťali dve veveričky. To je krása, riekol Lin Chi a zomrel. Na chvíľku, keď povedal Len počúvaj ... nastalo úplné ticho. Život nie je ani utrpenie, ani blaho. Život je prázdne plátno a človek musí byť veľmi umný. Jeden tulák zaklopal raz na dvere hostinca, ktorý sa volal U Juraja a draka. Nenašlo by sa tu nejaké jedlo pre chudáka? opýtal sa ženy, ktorá prišla otvoriť. Nenašlo, zakričala žena a pribuchla dvere. O chvíľu neskôr tulák zabúchal znova. Dvere otvorila tá istá žena. Mohol by som tu dostať niečo k jedlu? opýtal sa tulák. Vypadni odtiaľ, ty budižkničomu! kričala na neho žena, a už sa sem nevracaj, to ti hovorím! O pár minút neskôr zaklopal tulák znova. Žena mu otvorila. Prepáčte, povedal jej tulák, ale nemohol by som si na chvíľku pohovoriť s Jurkom? Život je ako ten hostinec U Juraja a draka. Tiež vy sa ho môžete opýtať, či by ste sa spolu nemohli chvíľku porozprávať. Istý hľadajúci, prirodzene hľadajúci z filozofického hľadiska, prišiel k zenovému majstrovi Bakujo a pýtal sa ho: Čo je cesta? Bakujo pohliadol na neďaleké kopce a riekol: Kopce sú plné krásy To sa zdá byť absurdné. Hľadajúci sa pýta: Čo je cesta? a Bakujo vraví:Kopce sú plné krásy Hľadajúci od neho utiekol úplne zmätený a Bakujo sa smial z celého srdca. Jeden z jeho žiakov povedal: Majstre, iste si tento muž myslel, že si blázon. Bakujo odpovedal: Jeden z nás dvoch je celkom určite blázon. Nedá sa pýtať na cestu, človek ju musí nájsť sám. Chôdzou sa odhaľuje cesta. Nie je hotová po ruke, nedá sa, nie je možné ju ukázať, preto ti nikto nemôže ukázať, kde je.